Naša psychika je usporiadaná tak, že nepríjemné udalosti často zanechávajú v pamäti živšiu a trvalejšiu stopu ako tie radostné.
Podľa korešpondenta nejde o chybu, ale o zložitý mechanizmus, ktorý sa vytvoril v procese evolúcie s cieľom zabezpečiť prežitie.
Táto vlastnosť funkcie mozgu je v psychológii známa ako negatívny bias. Spôsobuje, že venujeme oveľa viac pozornosti a mentálnych zdrojov potenciálnym hrozbám ako pozitívnym signálom.
Pixabay
Z evolučného hľadiska bolo pre našich predkov dôležité uprednostniť zapamätanie si negatívnych zážitkov. Zapamätať si, na ktorý krík zaútočil predátor alebo ktoré bobule spôsobili otravu, bolo otázkou prežitia.
Tento mechanizmus sa spúšťa hlboko v limbickom systéme mozgu, v oblasti nazývanej amygdala. Je zodpovedná za rýchle spracovanie emočne nabitých informácií, najmä tých, ktoré súvisia so strachom.
Negatívne zážitky vníma mozog ako kritické informácie, ktoré treba okamžite analyzovať a uložiť. Takto sa vytvárajú silnejšie nervové spojenia, ktoré zabezpečia rýchle vyvolanie v podobných situáciách.
V dnešnom svete, kde sú fyzické hrozby zriedkavé, tento systém často zlyháva. Vďaka nemu reagujeme bolestivo na kritiku na sociálnych sieťach alebo nepríjemný rozhovor so šéfom, akoby išlo o skutočné ohrozenie nášho života.
Bez pochopenia tejto vlastnosti riskujeme, že sa budeme neustále nachádzať v stave vysokej úzkosti a stresu. Prenasledujúce spomienky na neúspechy môžu vážne podkopať sebavedomie a motiváciu.
Uvedomenie si, že živé negatívne spomienky sú jednoducho zastaraným programovaním prežitia, je prvým krokom k ich zvládnutiu. Toto poznanie vám umožní oddeliť sa od dotieravých myšlienok a pozorovať ich zvonka.
Cvičenie všímavosti a meditácia pomáhajú trénovať schopnosť všímať si negatívne myšlienky bez toho, aby ste sa do nich emocionálne zapájali. Tým sa znižuje sila ich vplyvu a postupne sa znižuje ich vplyv na váš stav.
Kognitívne behaviorálne techniky ponúkajú vedome znovu sa vracať k traumatickým udalostiam a prehodnocovať ich. Postupom času sa tak vytvárajú nové, racionálnejšie nervové spojenia, ktoré oslabujú pôvodnú negatívnu reakciu.
Účinnou protiváhou je vedomé posilňovanie pozitívnych zážitkov. Recitovanie úspechov, vedenie denníka vďačnosti a vedomé prežívanie príjemných momentov pomáha mozgu lepšie ich internalizovať.
Spolupráca s prastarými mechanizmami psychiky namiesto boja s nimi tak otvára cestu k emocionálnej pohode. Pochopenie pôvodu negatívnych predsudkov ich môže premeniť z nepriateľa na spojenca osobného rastu.
Prečítajte si tiež
- Prečo si nepamätáme svoje detstvo: ako funguje fenomén detskej amnézie
- Ako sa naučiť hovoriť „nie“: osvedčená technika, ako povedať nie bez výčitiek svedomia
