Svoje vlastné neúspechy často pripisujeme tlaku okolností, zatiaľ čo neúspechy druhých pripisujeme osobným nedostatkom.
Toto kognitívne skreslenie je v psychológii známe ako základná atribučná chyba, uvádza .
Toto skreslenie vzniká v dôsledku prirodzeného spôsobu fungovania nášho mozgu, ktorý má tendenciu zjednodušovať spracovanie obrovského množstva sociálnych informácií. Stávame sa stredobodom vlastného sveta, takže vonkajšie faktory sa nám zdajú byť zrejmejšími dôvodmi nášho konania.
Pixabay
Pri analýze správania iných ľudí sa zameriavame skôr na ich osobnosť ako na situáciu, ktorá ich mohla ovplyvniť. Tento efekt pozorujeme preto, lebo situácia druhého človeka je pre nás často neviditeľná alebo nepochopiteľná.
Naopak, keď analyzujeme svoje vlastné správanie, veľmi dobre si uvedomujeme všetky vonkajšie tlaky a obmedzenia, s ktorými sme sa stretli. Táto informačná asymetria vedie k systematickým chybám pri vysvetľovaní príčin správania.
Obviňovanie okolností slúži ako silný psychologický obranný mechanizmus, ktorý chráni naše sebavedomie pred škodlivými účinkami zlyhania. Uznanie osobnej chyby môže byť bolestivým zásahom do sebavnímania.
Pri formovaní vzorcov pripisovania zodpovednosti zohrávajú významnú úlohu aj kultúrne charakteristiky, ktoré ovplyvňujú, ako spoločnosť podporuje alebo odrádza od prijatia zodpovednosti. V kolektivistických kultúrach ľudia prejavujú menšiu tendenciu k základnej atribučnej chybe.
Neustále prenášanie zodpovednosti na vonkajšie faktory vytvára ilúziu kontroly, ale v skutočnosti nás oberá o možnosť skutočne ovplyvňovať svoj život. To vedie k naučenej bezmocnosti a pasívnemu postoju.
Aby ste si vytvorili objektívnejší pohľad, musíte sa vedome cvičiť v prehodnocovaní situácií a pozerať sa na to, čo sa stalo, z rôznych uhlov pohľadu. Pýtajte sa sami seba, aké vonkajšie faktory mohli ovplyvniť druhú osobu a aké vnútorné faktory mohli ovplyvniť vás.Kognitívno-behaviorálna terapia ponúka účinné techniky na identifikáciu a korekciu takýchto automatických myšlienok. Spolupráca s terapeutom vám môže pomôcť vytvoriť zdravšie a adaptívnejšie vzorce myslenia.
Uvedomenie si sklonu k základnej atribučnej chybe je prvým a najdôležitejším krokom k vyváženejšiemu a spravodlivejšiemu hodnoteniu seba a druhých. Toto poznanie vám umožní robiť uváženejšie rozhodnutia a v prípade potreby prevziať zodpovednosť.
Rozvoj emocionálnej inteligencie a empatie priamo prispieva k zníženiu prejavov tohto kognitívneho skreslenia. Pochopenie pocitov a okolností druhých robí naše úsudky láskavejšími a presnejšími.
Schopnosť zdravej sebareflexie a prerozdelenia zodpovednosti je teda kľúčovou zručnosťou pre osobný rast a budovanie harmonických vzťahov. Je to cesta od hľadania chýb ku konštruktívnej analýze a osobnej efektivite.
Prečítajte si tiež
- Ako zastaviť vnútorný dialóg: osvedčená technika presunu pozornosti
- Prečo sa zdá, že sa na vás všetci pozerajú: efekt „reflektora“ a jeho príčiny
