Falošné spomienky sú živé a podrobné spomienky na udalosti, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestali.
Mozog dokáže tieto konštrukcie s absolútnou istotou vnímať ako pravé, uvádza .
Tento jav nie je znakom duševnej poruchy a možno ho pozorovať u úplne zdravých ľudí. Neurobiologické štúdie ukazujú, že za reprodukciu pravdivých aj nepravdivých spomienok sú zodpovedné tie isté časti mozgu.
Pixabay
Mechanizmus vzniku falošných spomienok často súvisí s prácou predstavivosti a procesom sémantického spracovania informácií. Keď si človek opakovane predstavuje nejakú udalosť, jeho mozog začne tento obraz interpretovať ako skutočný zážitok.
Ďalším silným spúšťačom je vonkajší vplyv, napríklad navádzajúce otázky alebo dezinformácie z autoritatívneho zdroja. Postupne sa verzia udalosti inej osoby integruje do osobnej pamäti a získava nové zmyslové detaily.
Emocionálna zaangažovanosť a stres tiež výrazne zvyšujú pravdepodobnosť skreslenia pamäti. Vysoká úroveň kortizolu môže narušiť konsolidáciu spomienok, čím sa stávajú zraniteľnejšími voči následnej manipulácii.
Sociálny tlak a snaha prispôsobiť sa skupinovému rozprávaniu spôsobujú, že jednotlivci neúmyselne upravujú svoje spomienky tak, aby zodpovedali rozprávaniu iných. Tento efekt je obzvlášť výrazný v situáciách kolektívnej diskusie o minulosti.
Naivná dôvera v neomylnosť vlastnej pamäti vytvára vážne riziká v každodennom živote. Môže napríklad viesť k chybným svedectvám alebo rozhodovaniu na základe skreslených skúseností.
Ignorovanie existencie tohto javu robí človeka zraniteľným voči manipulácii a dezinformáciám. Bez kritickej reflexie minulosti sa dá osobná história ľahko prepísať vonkajšími vplyvmi.Na minimalizáciu rizík je dôležité rozvíjať kritické myslenie a návyk analyzovať zdroje svojich spomienok. Je užitočné klásť si otázky o tom, odkiaľ pochádzajú určité detaily spomienky.
Práca s fotografiami a denníkovými záznamami z daného obdobia pomáha upevňovať autentické spomienky. Ani táto metóda však nie je úplne spoľahlivá, pretože samotný proces vybavovania môže spomienku zmeniť.
Uvedomenie si tvárnosti a nedokonalosti pamäti je kľúčom k triezvejšiemu vnímaniu vlastnej minulosti. Toto poznanie umožňuje oddeliť skutočné udalosti od mentálnych konštrukciívytvorené mozgom.
Falošné spomienky sú teda neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou fungovania ľudskej pamäte. Pochopenie ich povahy nám umožňuje udržiavať zdravší a objektívnejší vzťah k vlastnej minulosti.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, ak budete meditovať len 5 minút denne: ako to zmení vaše myslenie a rozhodnutia
- Ako náš mozog pracuje, aby našiel chybu: psychológia pripisovania viny a tendencia ospravedlňovať sa
