Prečo sa zdá, že sa na vás všetci pozerajú: efekt „reflektora“ a jeho príčiny

Efekt reflektora je psychologický jav, ktorý spôsobuje, že človek má pocit, že je predmetom veľkej pozornosti ostatných.

Tento pocit často sprevádzajú rozpaky, úzkosť a neistota, uvádza .

Toto kognitívne skreslenie nás vedie k presvedčeniu, že naše chyby a nedostatky sú pre všetkých rovnako viditeľné ako my sami. V skutočnosti sa ľudia zaoberajú našou osobou oveľa menej, ako si myslíme.

Pixabay

Korene tohto efektu spočívajú v prirodzenom egocentrizme, ktorý je vlastný každému človeku. Na svet sa pozeráme výlučne z vlastnej hlavy, čo vyvoláva ilúziu neustáleho hodnotenia.

Mozog je navrhnutý tak, aby neustále sledoval naše postavenie v sociálnej skupine, pretože pre našich predkov to bola otázka prežitia. Dnes táto prastará záchranná sieť často zlyháva, čo spôsobuje neopodstatnenú úzkosť.

Pocit neustáleho dohľadu je obzvlášť akútny v čase stresu alebo neistoty. Negatívne skúsenosti spôsobujú, že si svoje obavy premietame do vnímania druhých.

S týmto efektom úzko súvisí sociálna úzkosť, ktorá vytvára začarovaný kruh negatívneho myslenia. Človek očakáva, že bude hodnotený, je nervózny a táto úzkosť naňho vlastne priťahuje pozornosť.

Bez práce s týmto stavom môže vážne obmedziť život a prinútiť človeka vzdať sa verejného vystupovania alebo nových známostí. Neustály stres si vyberá daň na kvalite života a sebaúcte.

Prekonávanie efektu reflektora sa začína uvedomením si, že ľudia sú do veľkej miery pohltení vlastnými starosťami. Ich pozornosť je rozptýlená a málokedy sa na dlhší čas sústredí na jednu osobu.

Kognitívno-behaviorálna terapia ponúka účinné techniky presunúť pozornosť z vnútorných pocitov na vonkajšiu realitu. Postupné vystavovanie sa sociálnym situáciám pomáha znižovať úzkosť.

Rozvoj zručností mindfulness vám umožní pozorovať vaše myšlienky na posudzovanie zvonku bez toho, aby ste sa im podriadili. Pomáha prerušiť spojenie medzi automatickým myslením a emocionálnou reakciou.

Pochopenie mechanizmov efektu reflektora je prvým krokom k získaniu psychologickej slobody. Cvičenie súcitu so sebou samým a prijatie svojich nedokonalostí výrazne znižuje závažnosť tohto zážitku.

Postupnou prácou na sebe môžete vyčerpávajúcu úzkosť zmeniť na mierne uvedomovanie si pozadia. Život bez neustáleho strachu z hodnotenia otvára nové možnosti sebarealizácie a komunikácie.

Prečítajte si tiež

  • Prečo podvedome šibáme krmivom: ako prerušiť cyklus dopamínovej odmeny
  • Čo sa stane, keď si prestanete nadávať: ako sebakritika bráni vášmu úspechu

Share to friends
Rating
( No ratings yet )
Užitočné tipy pre organizáciu