Naučená bezmocnosť je psychologický jav, pri ktorom sa človek prestane snažiť zlepšiť svoju situáciu, aj keď sa mu naskytne príležitosť.
Tento stav vzniká po sérii negatívnych udalostí, ktoré sú vnímané ako neovplyvniteľné, uvádza spravodajca .
V kontexte toxického vzťahu je partner neustále vystavený nepredvídateľnosti, kritike a emocionálnym výkyvom. Postupne si vytvára presvedčenie, že akékoľvek jeho konanie neovplyvní výsledok situácie.
Pixabay
Kľúčovým mechanizmom je tu negatívne posilnenie, keď sa želané správanie (napr. snaha odísť) stretne s takým silným odporom alebo manipuláciou, že je ľahšie boj vzdať. Osoba sa naučí byť bezmocná, pretože jej skúsenosť dokazuje márnosť snahy.
V prvej fáze sa utvára presvedčenie o neovplyvniteľnosti udalostí, keď zlyhajú všetky pokusy o vyjednávanie alebo zmenu správania agresora. V druhom štádiu sa objavuje pretrvávajúce vnímanie vlastnej neschopnosti ovplyvniť vzťah. Tretie štádium je charakterizované zovšeobecnením tohto pocitu bezmocnosti na iné oblasti života.
Postupom času klesá sebaúcta obete a rozvíja sa úzkosť alebo depresia. Emocionálne zdroje sú natoľko vyčerpané, že aj myšlienka na zmenu vyvoláva paralyzujúci strach.
Apatia a pasivita sa stávajú obranným mechanizmom, ktorý umožňuje psychike šetriť energiu v podmienkach chronického stresu. Človek uprednostňuje známe utrpenie pred neznámym, pretože neverí v pozitívny výsledok.
Je dôležité uvedomiť si, že dostať sa z tohto stavu si vyžaduje rozpoznať samotný mechanizmus naučenej bezmocnosti. Prvým krokom je uvedomiť si, že pocit beznádeje nie je objektívnou realitou, ale získanou reakciou.
Musíte začať s malými, ale dosiahnuteľnými aktivitami, ktoré vám pomôžu získať pocit kontroly nad vlastným životom. Môže to byť koníček, športový úspech alebo profesionálne úspechy, ktoré nesúvisia so vzťahom.Mimoriadne užitočné je vyhľadať podporu psychológa, ktorý sa špecializuje na prácu s traumatickými vzťahmi. Odborník môže pomôcť prelomiť cyklus negatívnych postojov a vypracovať individuálny plán zmeny.
Postupné obnovovanie osobných hraníc a osvojovanie si asertívnych zručností umožňuje nové spôsoby komunikácie. Vytvára sa tak skúsenosť s úspešnou advokáciou, ktorá je v rozpore so starým modelom.
Práca s naučenou bezmocnosťou je procesom preškolenia mozgu, aby si všímal možnosti a veril vo vlastné sily. Každé, aj malé rozhodnutie, ktoré urobíte sami, posilňuje nové nervové spojenie.
Prekonanie tohto stavu otvára dvere zdravým vzťahom založeným na vzájomnom rešpekte a rovnosti. Oslobodenie sa z pút naučenej bezmocnosti navracia jednotlivcovi autorstvo vlastného života.
Prečítajte si tiež
- Prečo zabúdame, prečo sme prišli do miestnosti: ako neurobika pomáha trénovať pracovnú pamäť
- Čo sa stane, ak budete týždeň zachytávať momenty „flow“: ako to zmení vaše vnímanie času a produktivity
