Ťažkosti s priznaním vlastnej nepravdy majú hlboké neurobiologické korene súvisiace so základnými mechanizmami prežitia nášho mozgu.
Mozog vníma ohrozenie nášho ega takmer rovnako ako fyzické nebezpečenstvo a aktivuje podobné obranné obvody, uvádza spravodajca .
Tento prastarý systém spôsobuje, že sa inštinktívne bránime a analyzujeme kritiku.
Pixabay
V okamihu, keď niekto spochybní náš úsudok, amygdala, zodpovedná za spracovanie emócií, spustí reakciu „hit or run“. Uvoľňovanie stresových hormónov, ako sú kortizol a adrenalín, doslova zatieni schopnosť prefrontálnej kôry vytvárať vyvážené úsudky.
Prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za logiku a sebakontrolu, je dočasne potlačená silným emocionálnym signálom z amygdaly. V dôsledku toho konáme impulzívne v snahe za každú cenu znížiť psychickú nepohodu.
Tento vnútorný konflikt sa odráža v teórii kognitívnej disonancie, ktorá vzniká, keď sa stretnú dva protichodné postoje. Mozog sa snaží znížiť toto nepríjemné napätie akýmkoľvek spôsobom, pričom často volí najjednoduchší spôsob – odmietnutie novej informácie.
Spúšťa sa tzv. ego-ochranné skreslenie, ktoré nás núti interpretovať fakty vo svetle priaznivom pre naše sebavedomie. Nevedome filtrujeme informácie, pamätáme si svoje víťazstvá a zabúdame na svoje neúspechy.
Neustála potreba mať pravdu vytvára začarovaný kruh a zvyšuje celkovú úroveň úzkosti a stresu. Časom to môže viesť k zhoršeniu vzťahov s ostatnými a k sociálnej izolácii.
Tento cyklus môžete prerušiť vedomým tréningom prefrontálnej kôry mozgovej, aby pracovala vo chvíľach potenciálneho konfliktu. Jednoduché zastavenie na niekoľko hlbokých nádychov môže pomôcť upokojiť amygdalu a obnoviť kognitívnu kontrolu.Ďalším krokom je nácvik preorientovania sa z cieľa „vyhrať hádku“ na cieľ „pochopiť postoj druhej osoby“. Aktívne počúvanie bez okamžitej prípravy protiargumentov presúva mozog z obranného režimu do režimu skúmania.
Rozvoj psychologickej flexibility nám umožňuje vnímať uznanie chyby nie ako porážku, ale ako akt rastu a získavania nových skúseností. Tento prístup výrazne znižuje ohrozenie ega a uľahčuje proces.
Pravidelné cvičenie meditácie všímavosti posilňuje neurónové spojenia prefrontálnej kôry, čím sa zlepšuje emočná sebaregulácia. Vďaka tomu je mozog odolnejší voči provokáciám a pomáha vám udržať si duševnú čistotu aj pri vypätých diskusiách.
Pochopenie, že naša prvotná obranná reakcia je len automatický neurobiologický program, ju zbavuje sily. Vedomé rozhodnutie byť zvedavý a otvorený sa stáva skutočným nástrojom osobného rozvoja.
Prečítajte si tiež
- Prečo veríme horoskopom: ako funguje psychologický mechanizmus konfirmačného skreslenia
- Prečo je ťažké opustiť toxický vzťah: mechanizmus naučenej bezmocnosti
