Náš mozog neustále spracováva obrovské množstvo zvukových informácií, ale väčšinu z nich úspešne filtruje.
Podkladová hudba často prechádza týmto filtrom, pretože je štrukturálne zložitá a emocionálne podfarbená, uvádza korešpondent .
Evolučne je mozog nastavený tak, aby reagoval na náhle alebo zmysluplné zvuky ako na potenciálnu hrozbu. Rytmická hudba s vokálmi aktivuje rovnaké neurónové siete, ktoré spracúvajú ľudskú reč, aby upútali našu pozornosť.
Pixabay
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva fenomén nazývaný „efekt koktailovej párty“. Táto schopnosť nám umožňuje sústrediť sa na jeden reproduktor aj v hlučnej miestnosti, ale hudba môže narušiť vyladenie tohto systému.
Z neurofyziologického hľadiska sa filtrovaním zvuku zaoberá retikulárna formácia mozgu, ktorá funguje ako druh strážcu. Ak je zvuk rozpoznaný ako neohrozujúci, mozgová kôra mu môže dovoliť zostať v pozadí, ale nie vždy úspešne.
Ťažkosti s ignorovaním hudby súvisia aj s prácou zrkadlových neurónov, ktoré sa aktivujú, keď počujeme rytmické vzory. Náš mozog začne podvedome predvídať vývoj melódie a synchronizovať sa s ňou, čo si vyžaduje kognitívne zdroje.
Schopnosť ignorovať zvuky v pozadí je ovplyvnená individuálnym profilom pozornosti človeka. Ľudia s vysokou selektívnou pozornosťou sa ľahšie rozptýlia, zatiaľ čo pre ostatných bude hudba predstavovať hlavné rozptýlenie.
Záleží aj na povahe samotnej hudby – inštrumentálne piesne majú tendenciu menej rušiť verbálne úlohy ako piesne s textom. Známa hudba môže menej rozptyľovať ako nová hudba, pretože mozog nemusí od začiatku analyzovať jej štruktúru.
Pretrvávajúca neschopnosť sústrediť sa v hlučnom prostredí môže poukazovať na zvláštnosti v spracovaní zmyslových informácií. Pre takýchto ľudí vytvára hudba v pozadí dodatočnú kognitívnu záťaž, ktorá vedie k rýchlej únave.Ignorovanie problému hluku v pozadí môže znížiť produktivitu pri komplexných úlohách vyžadujúcich hlbokú koncentráciu. Chronické vystavenie rušivým zvukom zvyšuje úroveň stresu a narúša obnovu duševných zdrojov.
Odolnosť voči rušivým zvukom môžete zvýšiť špeciálnym tréningom pozornosti, napríklad meditáciou všímavosti. Tieto praktiky posilňujú schopnosť čelných lalokov mozgu kontrolovať smerovanie pozornosti.
Praktickým riešením môže byť vedomý výber zvukového pozadia v závislosti od úlohy – nevtieravá hudba pri rutinnej práci a ticho alebo biely šum pri zložitej práci. Služby s generátormi zvukového pozadia ponúkajú možnosti, ktoré maskujú rušivé zvuky bez preťažovania mozgu.
Z dlhodobého hľadiska umožňuje pochopenie mechanizmov sluchovej pozornosti vytvoriť pohodlnejšie prostredie na počúvanie. Kompetentné riadenie akustického priestoru výrazne zlepšuje kvalitu práce a duševnú pohodu.
Prečítajte si tiež
- Prečo sa mozog upína na zlé: Ako evolúcia naprogramovala naše negatívne predsudky
- Prečo ľudia vyhľadávajú desivé zážitky: psychológia extrémnych záľub
