Náš mozog je ako magnet na nepríjemné udalosti, ktoré si dlho uchováva v pamäti, zatiaľ čo radostné chvíle rýchlo miznú.
Tento univerzálny jav, známy ako negatívna zaujatosť, má hlboké evolučné korene, ktoré pomohli našim predkom prežiť v drsných podmienkach, uvádza .
Pre pravekého človeka bol svet plný reálnych hrozieb, kde jedna chyba mohla byť poslednou. Starostlivé zapamätanie si zdroja nebezpečenstva – napríklad miesta stretnutia s predátorom – výrazne zvyšovalo šance na pokračovanie druhu.
Pixabay
Negatívna zaujatosť funguje ako starodávny poplašný systém, ktorý spôsobuje, že mozog uprednostňuje potenciálne škody. Táto okamžitá reakcia nám kedysi umožňovala rýchlo sa vyhnúť jedovatým rastlinám, agresívnym príbuzným alebo nebezpečným územiam.
Z neurobiologického hľadiska negatívne podnety vyvolávajú silnejšiu a rýchlejšiu aktivitu v amygdale, mozgovom centre strachu a emócií. Preto aj letmá kritika môže mať väčší účinok ako dlhotrvajúca pochvala.
Evolúcia zdokonalila mechanizmus, vďaka ktorému negatívne skúsenosti vytvárajú silnejšie a detailnejšie nervové spojenia. Takýto mechanizmus zabezpečil, že dôležitú lekciu sme si osvojili hneď na prvýkrát bez toho, aby sme museli rizikovú situáciu opakovať.
V dnešnom relatívne bezpečnom svete tento prastarý systém často zlyháva, čo spôsobuje, že na sociálne neúspechy alebo pracovné problémy reagujeme prehnane. Na negatívnu situáciu stále reagujeme, akoby od nej závisel náš fyzický život, čo vytvára chronický stres a úzkosť.
Neustále fixovanie sa na negatívne javy môže vážne narušiť psychickú pohodu, čo vedie k pesimizmu a zníženej životnej spokojnosti. Takisto skresľuje naše vnímanie reality a spôsobuje, že svet vnímame ako nebezpečnejší, než v skutočnosti je.
Uvedomenie si, že negatívny predsudok je skôr zastaranou evolučnou chybou než osobnou slabosťou, je prvým krokom k jeho zvládnutiu. Pochopenie jeho pôvodu vám umožní oddeliť automatické reakcie vášho mozgu od objektívneho hodnotenia situácie.
Účinnou stratégiou je vedomé posilňovanie pozitívnych zážitkov ich podrobnou analýzou a dlhodobým prežívaním. Napríklad je užitočné cielene si pripomínať a prehrávať úspechy a príjemné momenty dňa, aby ste si vytvorili vyváženejší obraz.
Rozvíjanie všímavosti pomáha pozorovať negatívne myšlienky z úzadia bez toho, aby ste im dovolili úplne ovládnuť vašu pozornosť. Meditačné praktiky trénujú schopnosť vrátiť pozornosť späť do prítomného okamihu, v ktorom často neexistuje bezprostredná hrozba.
Kognitívno-behaviorálne techniky ponúkajú metódy overovania úzkostných myšlienok a hľadania reálnejších alternatív. To nám umožňuje prepísať automatické negatívne scenáre, ktoré spúšťajú naše predsudky.
Hoci tento prastarý mechanizmus nemôžeme úplne vypnúť, môžeme sa naučiť rozpoznať jeho prejavy a vedome korigovať jeho vplyv. Pochopenie evolučnej hodnoty negatívnych predsudkov nám dáva moc nad nimi a mení ich zo zdroja úzkosti na nástroj vyváženejšieho pohľadu na život.
Prečítajte si tiež
- Prečo ľudia vyhľadávajú desivé zážitky: psychológia extrémnych záľub
- Prečo sa bojíme úspechu: 3 základné príčiny, o ktorých ste netušili
