Potreba veriť v spravodlivý svet je základom ľudskej psychiky a slúži ako psychologická obrana proti chaosu.
Táto viera nám pomáha cítiť sa pod kontrolou nepredvídateľných udalostí a vytvára ilúziu predvídateľnosti, uvádza .
Tento jav je podrobne opísaný v prácach psychológa Melvina Lernera, ktorý ho nazval „hypotézou spravodlivého sveta“. Podľa tejto teórie je pre ľudí ľahšie myslieť si, že svet je usporiadaný spravodlivo, ako akceptovať náhodnosť nešťastí.
Pixabay
Na kognitívnej úrovni toto presvedčenie znižuje úzkosť spojenú s uvedomením si vlastnej zraniteľnosti. Podvedome chceme veriť, že sa nám nič zlé nestane, pretože robíme správnu vec.
Tento postoj sa začína formovať už v ranom detstve prostredníctvom rozprávok a príbehov, v ktorých dobro vždy víťazí nad zlom. Takto sa hlboko v podvedomí usadí vzor „dobré správanie je odmenené a zlé správanie je potrestané“.
Jedným z najnegatívnejších prejavov tohto presvedčenia je tendencia obviňovať obete nešťastia, aby si človek zachoval svoj obraz sveta. Ak sa človeku prihodí nešťastie, je ľahšie predpokladať, že je to jeho vlastná vina, ako pripustiť, že sa to mohlo stať komukoľvek.
V každodennom živote to vedie k predsudkom, napríklad o chudobných alebo ťažko chorých ľuďoch. Spoločnosť si môže myslieť, že sa dostatočne nesnažili alebo viedli nesprávny životný štýl, aby sa dištancovali od svojich problémov.
Viera v spravodlivý svet úzko súvisí aj s fenoménom ilúzie kontroly, keď ľudia preceňujú svoju schopnosť ovplyvňovať udalosti. Hľadáme zákonitosti tam, kde nie sú, aby sme si vytvorili pocit bezpečia.
Sociálne médiá a sociálne siete často posilňujú toto skreslenie tým, že prezentujú príbehy úspechu, ktoré zapadajú do vzorca „tvrdá práca viedla k odmene“. Málokedy však ukazujú úlohu šťastia, privilégií alebo jednoduchej náhody.Zbaviť sa tohto presvedčenia môže byť emocionálne náročné, pretože si to vyžaduje prijať skutočnosť, že dobrým ľuďom sa bez zjavného dôvodu stávajú zlé veci. Tento krok je však nevyhnutný na rozvoj empatie a realistickejšieho pohľadu na život.
Prekonanie presvedčenia o spravodlivom svete sa začína uvedomením si svojich automatických myšlienok a úsudkov o iných ľuďoch. Je dôležité položiť si otázku, či sú naše názory založené na faktoch alebo na túžbe cítiť sa bezpečne.
Rozvíjanie kritického myslenia a spoznávanie rôznych perspektív nám pomáha vidieť mnohotvárnosť a komplexnosť životných situácií. Pochopenie úlohy systémových faktorov, ako je sociálna nerovnosť, tiež znižuje tendenciu obviňovať obeť.
Celkovo možno povedať, že odmietnutie hypotézy spravodlivého sveta nerobí život bezútešnejším, ale skôr otvára dvere k väčšej informovanosti, súcitu a skutočnej pomoci tým, ktorí sa ocitli v ťažkých situáciách. To umožňuje vytvoriť úprimnejší a solidárnejší vzťah k svetu a k sebe samému.
Prečítajte si tiež
- Prečo mozog nedokáže ignorovať hudbu v pozadí: ako funguje filter sluchových informácií
- Prečo sa mozog zameriava na zlé veci: Ako evolúcia naprogramovala naše negatívne predsudky
